Ahojte. Dnes je teda posledná časť článkov o Londýne. Ako som už spomínala, dnes to budu moje dojmy. Niekto možno nebude súhlasiť a bude mať celkom opačný názor, ale toto je môj názor a ja sa na váš názor pýtam na konci článku tak sa môžte so mnou oňho podeliť. Rada si prečítam.
A ešte bonusovka k dnešnému článku – TU je rozhovor so mnou, kto má záujem si prečítať.
Doprava
Osobne som si myslela, že to bude väčší problém. Hlavne čo sa týka autobusov, metra a zápch. Myslím si, že piatok/sobota čo sme tam boli, by mali byť poriadne rušné. Určite okolo tej štvrtej, piatej keď aspoň u nás chodia ľudia domov z práce a tak isto aj v sobotu, pretože je víkend a viac ľudí ide do mesta. Tak isto som si myslela, že situácia s autobusmi bude hrošia a v metre sa nebudeme vedieť vyznať. Bude tam veľa ľudí, každý sa bude tlačiť a ponáhľať a dostaneme sa na iné nástupište. Opak bol ale pravdou. Na autobus sme takmer nikdy nečakali, pretože chodia každých 10-15 minút a metro bolo prehľadné až sa mi zdá, že viac ako v Prahe. Je pravda, že sme tam boli keď som bola mladšia ale absolútne som tam nevedela kam ideme a prečo na tú stranu. Takže to nemôžem porovnať ale rozhodne sa mi páčilo, že aj keď tam bolo veľa ľudí, celkovo to bolo dosť prehľadné a ľahko sa tam dalo orientovať. Ja som celú rodinu viedla. 😀 Haha. Keď sme boli v autobuse, vždy sme šli na vrchné poschodie, aby sme si to užili. Horšie to bolo keď sme mali vystupovať. Museli sme vstať skorej a na schodíkoch sme takmer popadali, pretože brzdil a boli strmé. 🙂 Nezažili sme ani žiadne zápchy. Iba na Oxford street okolo šiestej to bolo plnšie. Ale inak to bolo všade v pohode. Jediný dôvod prečo som počula trúbiť autá boli ľudia. Akonáhle zasvietila zelená, ľudia sa rozbehli cez prechod (a niekedy aj mimo) a autá automaticky zastavili. To sa mi páčilo. Bolo to také plynulé. Ale ak chodcom naskočila červená, niekedy chodili ešte aj cez červenú a práve preto trúbili. Inak žiadne komplikácie alebo zmätky na cestách alebo, že by sa tam išli pozabíjať.
Čo sa týka cestovného, je potrebné mať Oyster kartičku. Máte tu aj fotku ak ste ju ešte niektoré nevideli. V autobuse sa nedá inak cestovať, proste len nastúpite, pri šoférovi pípnete kartičkou a idete ďalej. Ak sme nemali dosť peňazí na kartičke tak nás nechcela vôbec zobrať, ani peniaze nepýtala. Neviem či má niekto iné skúsenosti, my len takéto. Kartičku sme si kúpili v stánku pri metre a fungujú tak, že si na ňu môžte kúpiť kredit hocijak veľký a vždy ho dobiť v stánku, ktorý sa týmto zaoberajú (väčšinou v obyčajných „všehoobchodov“) alebo sú tam aj také stroje v metre. Je to jednoduché, najprv sme nechápali ako fungujú, koľko to berie, pretože z napísaného na internete sme to nepochopili. A zistili sme, že sú aj detské aj dospelé, pretože na dvoch kartičkách berie viac peňazí ako na druhých. Ale rozhodne je to omnoho lacnejšie cestovanie.
Ceny
Neboli ani príliš prehnané ale nebolo tam ani nič extra lacné. My sme tam kúpili jedine zástrčku, aby sme si mohli nabiť mobily, večeru a jedlo počas dňa. Nič iné okrem suvenírov. Tie boli samozrejme drahšie, kupoval sme priamo pod Tower Bridge-om ale tak isto ako aj v Chorvátsku či v inej krajine sú ceny v takýchto obchodoch so suvenírmi drahšie. Tak isto bolo treba nájsť dobrú zmenáreň, pretože pri Tower of London bol zlý kurz, vyšlo by nás to draho. Vždy sa dá nájsť aj lacnejšie aj drahé. Záleží to kde idete nakupovať. Ako všade.
Ľudia
Ako sa hovorí, že angličania majú suchý humor, že sú suchý a chalani, že sú škaredý ako som sa niekde už dopočula. Alebo to, že sú odmeraní a chladní. Aspoň ja som sa s nikým takým nestretla. Každý bol milý, už na letisku, taktiež aj taxikár, ktorý nás vzal do hotela po pol noci aj keď už bol mimo služby. Každý kto do mňa vrazil sa ospravedlnil, aj keď to bol bežec, ktorý mal sluchátka alebo sa rozprával so spolubežcom. A čo sa týka chalanov – je to tak ako na Slovensku aj Česku aj inde na svete. Chalani sú úplne normálni, polovička nevyzerá ako modeli, ale tá druhá polovička bola naozaj krásna. Ale to je vedľajšie. Nikto sa na nás nemračil aj keď nám trošku dlhšie trvalo kým sme porozumeli. Tak isto nás ani nikto neokradol. Mama sa nevedela vyznať v peniazoch ale ak, všetci si nakoniec brali toľko koľko mali. Jedna staršia pani, ktorej sme sa spýtali na cestu, nás sama zaviedla na cestu odkiaľ sme už videli hotel a nebol to kilometer alebo dve uličky. Bolo tých uličiek omnoho viac a dosť si zašla, čoho by ste sa tu na Slovensku asi nedočkali. Je to tiež ale také otázne. Vždy sa nájdu takí, ktorí sú hnusní. Ale to všade.
Tak isto sa mi páčilo, že tam nikto na nikoho nezazeral. Veľa krát do metra vstúpili takí ľudia s takými outfitmi, že ľudia na Slovensku by sa len otáčali a šuškali si a hádzali nenávistné pohľady. Až teraz som si uvedomila, že je to tým, že nás je tu strašne málo na to, aby sa každý staral len sám o seba. V Bratislave je nás tiež málo, v každom inom meste tak isto a preto to každý rieši čo máte na sebe lebo majú čas na vás pozerať. Tam sa každý stará o seba. Aj tu by sa ľudia konečne mali začať.
Bolo tam veľa národností. Hlavne prevažovali indovia, afganistánci či černosi. Aj v autobusoch ste mali problém nájsť „bieleho“ vodiča. Bolo to pomiešané. Páčila sa mi tá rôznorodosť.
Nájdu sa aj tu také, ktoré by nosili nejaké veci ale sa boja čo na to okolie? U mňa to tak je ale aj ja sama sebej sa vtedy hanbím kopu rázy.
Počasie
Možno my sme vystihli ešte dobré. Síce na internete bolo napísané, že v tie dni čo tam my budeme, nebude pršať ale bude pekne, aj tak pršalo. Asi som to už spomínala ale poviem to ešte raz. Pršalo od rána, taký slabučký dážď. Neviem to presne opísať. Ale rozhodne nie taký aký dážď trápi nás tu. Samozrejme, aj tam to závisí od obdobia ale my sme mali pekné počasie. Do obeda niekoľko krát rýchlo spŕchlo a potom bolo horko ale fúkalo celý čas, preto sme aj kýchali a mierne prechladli.
Ak ste boli v Londýne/Anglicku, aké ste mali dojmy a skúsenosti vy? 🙂