Nemecko

Ahojte! Po týždni off, som si našla čas konečne spísať článok o výlete, na ktorom sme boli zo školy od 24. do 28. júna. 🙂 Nebol to triedny výlet, pretože sme boli zoskupené asi 3 – 4 triedy. Budem sa snažiť tu zhrnúť všetky dojmy – tie zlé, ale aj dobré. Neviem popravde ani kde začať, tak snáď sa dopracujem k dobrému článku.

Odchádzali sme z Trnavy o pol 6 ráno, kam ma doviezol môj, ktorý sa ponúkol, aby som nemusela zasa spať v maminej firme ako deň pred tým po práci. 🙂
Prvá zastávka boli Drážďany. Popravde, moc z tohto mesta nemám, pretože ani neviem poriadne čo sme videli. Dostali sme síce neskôr k poisteniu aj „plánik“, čo všetko sme navštívili a niečo o tom, do ktorého momentálne pozerám, aby som na nič podstatné nezabudla. 😀 Ale z Drážďaň toho moc nespomeniem.

Sprievodca sa strašne ponáhľal, nečakal na druhých, zdvihol zelený dáždnik do vzduchu a išiel si o svojom, mohli sme za nim akurát tak utekať. Človek nestíhal fotiť, obzerať sa na krásne budovy a ešte si to všetko vychutnávať. Keď už aj niečo „dáždnik“ (tak sme ho prezývali) povedal o budovách čo vidíme, nebolo ho počuť, pretože vôbec nezvyšoval hlas. Celkovo bol dosť nepríjemný a divný, urazil sa kvôli blbosti. Usúdila som, že keby mám mať takého partnera, tak som radšej stará panna. 😀

Pán „dáždnik“ nás zaviedol po moste, ktorý pripomínal inak Karlov most, na druhú stranu od všetkých pamiatok, aby sme mohli ísť nakupovať. My sme s babami jedlo mali, tak sme sa pofotili ešte pri tomto zlatom koňovi a šli sme pochodiť túto stranu koľko stihneme. Šli sme za kostolom, ktorý sme videli a potom sme sa dostali k Markthalle.

Sadli sme si do parku, oddýchli si, najedli sa. Kamarátka hodila vrabcom a holubom kúsok z rožka, načo sa ich tam začala koncentrovať omnoho viac a tak som hodila raz aj ja. Keby ale viem, že krátko na to na mňa zaútočí vrabec a zvísknem na celý park, tak nikomu nič nehádžem. 😀

Znova sme šli na druhú stranu mesta, kde sme videli Katedrálu Najsvätejšej trojice / Hofkirche, o ktorej nám tuším ani nič nepovedal. Keby si to teraz nenájdem na internete, tak ani neviem čo som si to vlastne odfotila. Tak isto aj Semperova opera. 🙂

Z nejakého neznámeho dôvodu tam bolo asi 10 Santa Clausov na motorkách. 😀

Vľavo spomínaná opera a námestie medzi ňou a katedrálou.

Ďalľou a poslednou zástavkou pred večerou a odchodom na ubytovňu bol palác Zwinger. Nič nám o ňom nebolo povedané pokiaľ viem, spravili sme si fotky, prešli na schody si spraviť všetci spoločnú fotku, pričom sme si nestihli spraviť ani my naša skupinka, pretože pán „dáždnik“bol už pri východe a všetkých naháňal. Keby vieme, že budeme skoro 10 minút stáť a pozerať ako sa v špinavej vode odráža odraz, tú fotku si spravíme. Najviac ma sklamalo toto mesto, pretože sme to len rýchlo prebehli a obišli sme Zwinger dokola, nič si nepozreli ani do múzeí sme nešli, čo bola určite škoda – ALE! MU-SE-LI sme vidieť asi 10 sekundovú zvonkohru, odbíjajúcu piatu hodinu.

Na druhý deň sme cestovali do Postupimu (Potsdam). Ako prvé musím spomenúť, že celé mesto vyzerá perfektne. Centrum je plné krásnych veľkých budov a domov, pri ktorých rozmýšľate kto tam asi tak môže bývať – akí boháči. Pár domov som si aj nafotila – len tak, pre inšpiráciu do budúcna. 😀 Možno si taký aj ja raz postavím. 😀

Ako prvú pamiatku sme navštívili zámok Cecilienhof. Zámok, ktorý pripomína dom na anglickom vidieku. Po druhej sv. vojne sa v ňom za veľkým okrúhlym stolom stretli Stalin, Churchill a Trumann. Teraz je zo zámku múzeum, je tam spomínaný stôl, množstvo kníh, zápisy z konferencie a dokumenty. Mali sme šťastie, pretože v celých Drážďanoch sme pekného chlapca nevideli a tu sme dostali pekného sprievodcu. Kvôli nemu by som sa aj po nemecky lepšie naučila a pri troche šťastia a usilovnosti určite aj matematiku. 😀

Odtiaľ nás rozpustili na obed do mesta, kde som si dala výborný vegetariánsky kebab, ktorý som si ani neodfotila, pretože som bola strašne hladná a bol tak plný zeleniny, že som rozmýšľala skôr ako to mám začať jesť. Predavač bol ďalší pekný chlap na zozname, aj keď bol trošku tmavšej farby pleti, ale bol veľmi milý a porozprával sa s nami, že odkiaľ pochádzame, kde sme sa učili nemčinu a z akého mesta sme, že pozná Košice, ktoré sú pekné. Najviac sa mi páčilo, aký pohľad hodil na kamarátku hneď potom, ako mu povedala, že chce kebab bez omáčky a zeleniny. „A ty z akej planéty pochádzaš?“ 😀 

Na námestí by som povedala, sa nachádzala Branderburská brána Postupimská, ako ma opravil pán „dáždnik“, hneď potom, ako som len tak zo srandy povedala, že to je Branderburská brána. Pretože ja som určite taká sprostá, že ona sa nenachádza v Berlíne ale tu, v Postupime.  Vyzerá podobne, ale je omnoho menšia. Bože jak mi ten chlap liezol na nervy….

je možné, že mám zatvorené oči ale nevadí