Alebo ako vytrápiť Liptáka počas jedného dňa v Malých Karpatoch.
Koncom septembra prišiel na víkend kamarát a chcela som mu poukazovať to najlepšie, čo v Malých Karpatoch máme. Plány boli, ale počasie ma zradilo. Preto som musela prispôsobiť turistiku a časovú náročnosť k počasiu. Povinnou zástavkou, ktorej som sa nechcela vzdať bol tretí najvyšší vrch Malých Karpát, Vápenná, nazývaná aj Roštún. Aby sme to všetko stihli, kým nebude opäť pršať, naplánovala som ešte dva hrady po ceste – Plavecký hrad a Ostrý Kameň.
Od Bratislavy je to hodina cesty autom, najbližšie je Vápenná, Plavecký hrad a najďalej Ostrý Kameň. My sme sa vybrali najprv na Plavecký hrad, potom Ostrý kameň a až potom, keď sme si boli istejší počasím, na Vápennú. Poradie si už vyberte ako chcete, všetky tri miesta sú zo strany Záhoria. Výlet je vhodný na jeden deň, s tým, že sa nikam neponáhľate, vyrazíte pokojne neskôr a stihnete sa vrátiť do auta kým sa zotmie.
Plavecký hrad – 400 m.n.m.
Prvou zastávkou je Plavecký hrad, ktorý sa nachádza v Plaveckom Podhradí a dovedie vás k nemu na parkovisko pod hrad úplne v pohode navigácia. Ako vždy som prešla poslednú odbočku do dediny a musela sa otáčať pri zástavke, ale inak je to naozaj ľahko nájsť. Odstavíte na parkovisku a k hradu je to taká pol hodinka, maximálne. Na hrade som bola druhý krát, no prvý krát, kedy som z hradu nemala žiadny výhľad. Výhľad sme mali iba na dedinu a neskôr sa vyjasnilo aj ďalej na Záhorie, no výhľad pri tabuli sme si užili asi najviac. Všetko sme videli.
Hrad Ostrý Kameň – 576 m.n.m.
Druhou zastávkou je najvyššie položený hrad v Malých Karpatoch, Ostrý Kameň. Podrobnú trasu na hrad som spísala v článku, ktorý som vo vyznačenom texte prelinkovala. Dozviete sa ako sa naň dostanete z dediny Buková, Smoleníc alebo priehrady Buková. Predtým sme si cestu skrátili odstavením na lúke, tentoraz sme nechali auto na parkovisku pri priehrade Buková.
Odtiaľ je to po žltej značke, okolo priehrady, vedľa elektrického oplotenia a jednoducho vás to zavedie lesom na hrad. Zo začiatku nič, potom príde „stupák“, ktorý môže nepripravených zaskočiť a dať celkom zabrať. Počas leta to bolo ale rozhodne horšie ako v jesennom počasí.
Vždy som si myslela, že výhľady, kopce a hlavne hrady sú najkrajšie iba cez leto, keď je slnečno, ale po tomto upršanom lete som svoj názor prehodnotila. Už počas leta sa mi podarilo ísť na hrady iba v takomto hmlovom a upršanom počasí. Hoci bolo chladnejšie, po daždi, prekvapivo na hrade nefúkalo a tak sme vyšli aj na najvyššiu vyhliadku hradu. Vtedy sa nám začala odkrývať kamenná cesta smerom na Záruby. Krásny pohľad!
Vápenná (Roštún) – 752 m.n.m.
Poslednou zastávkou bol výstup na Roštún. Je to tretí najvyšší vrch Malých Karpát, no v skutočnosti sa o miesto delí so svojou nadmorskou výškou aj s Čertovým kopcom. Ten však nemá žiaden výhľad a je to len miesto medzi stromami. Na Vápennej som bola prvý a posledný krát asi pred 3 rokmi a odvtedy som sa chcela už dlho vrátiť. Moja prvá cesta na Vápennú trvala minimálne dobré 3 hodiny. Vybrali sme sa z Dolian, teraz sme zvolili kratšiu trasu.
Všetci výstup na Vápennú zaraďujú k rýchlej turistike s nádherným výhľadom. A bodaj by aj nie. Bola som aj na Vysokej, ale teda výhľad na Karpaty z Vápennej je pre mňa ten najkrajší. Presne kvôli nemu som sa sem chcela stoj čo stoj v ten víkend vrátiť.
Trasa na Vápennú
V Sološnici sme sa napojili na zelenú značku, ktorá nás vyviedla až za dedinu, k malému parkovisku. Odtiaľ sme sa vybrali na lúku, za ktorou sme sa napojili na cestu do lesa, na začiatku lesa som si doplnila vodu zo studničky a vybrali sa podľa značiek na vrchol. Počasie bolo stále priaznivé, nikde nikoho, ale výstup to bol riadny. Ešte dobre, že sme si dali hrady ako rozcvičku, pretože trasa zo Sološnice je síce krátka, za hodinu ste hore, ale s prevýšením 547m. Miestami nám to dalo zabrať a hoci som mala pocit, že to zvládam lepšie, tesne ku koncu som už ťahala z posledného. Za výhľad to ale stálo.
Stihli sme vyjsť na rozhľadňu, na ktorej som sa opäť držala ako kliešť (a to chcem vyliezť na Petrklín), spravili si fotky a utekali dolu, nakoľko sa rozpršalo. Všetko sme to stihli v ten pravý čas. Nabudúce sem idem určite cez zimu, na inverziu aj východ slnka. Konečne som si kúpila športové oblečenie vhodné na turistiku – nohavice aj bundu do dažďa a snehu, ruksak, ktorý mi nepremokne a čelovku. Takže pripravená som, už len parťáka, ktorý sa na to so mnou dá, nech neutečiem od vstupu do lesa vystrašená každého tieňu a zvuku.
Čo vy a turistika v jesennom počasí? Užívate si turistiku skôr cez teplé slnečné dni alebo po celý rok?
Článok vznikol vďaka spolupráci s portálom bonipo.sk
Ak sa ti blog páči, určite ma podpor sledovaním blogu alebo Instagramu. Nájdeš ma pod všetkými týmito platformami.
FACEBOOK / INSTAGRAM / BLOGLOVIN / TRENDBOOK
