Zvolen I Pustý hrad

Hoci by som mala písať iné príspevky, chcem konečne jeden napísať čo najaktuálnejšie a ostatné doženiem nasledujúce dni. Ako odmenu za všetky zápočty, ktoré som napísala (myslím, že úspešne) pred skúškovým a za Lukášove posledné úspešné písomky pred maturitou sme sa rozhodli, vybrať sa niekam na jednodňový výlet vlakom. Od minulého leta sme uvažovali, že by sme takto niekam išli, aj na dlhšie, spoznať Slovensko. Precestovať ho kým máme vlaky zadarmo a možno niekedy v budúcnosti aj iné krajiny podobným štýlom. Tak ako moji rodičia ešte pred svadbou.

Rozmýšľali sme nad mnohými miestami, vyhrávala Kremnica ale keď sme zistili, že ju za deň nestihneme otočiť ak si ju chceme užiť a máme zástavku ešte v Nitre, nakoniec sme sa rozhodli pre Zvolen. Mesto samo o sebe ma nikdy nelákalo, nikdy som cez neho ani nešla a ani som doteraz nevedela, že tam je nejaký zámok či v jeho blízkosti dokonca zrúcanina hradu. O zrúcanine som vedela, len nie kde sa nachádza. A práve daná zrúcanina Pustý hrad a pancierový vlak Hurban, ktorý chcel vidieť Lukáš, nás sem zaviedol.

V Nitre v OC Galéria sme si spravili zastávku predpokladanú tak na maximálne 15 minút, no nakoniec z toho bola vyše hodina a my sme tak zmeškali vlak, ktorý nás mal dostať do Zvolena už pred jednou. Kým sme čakali, dali sme si na prebratie zmrzlinu, ktorá nám pripomenula chorvátske porcie, pretože bola naozaj obrovská. Za 60 centov/kopček by som mala inde polovičku z tohto kopčeku.

Na ďalší vlak sme sa presunuli na hlavnú vlakovú stanicu, ktorá ma trošku sklamala svojím vzhľadom a vnútrom. Pripomínala mi tú v Leopoldove, kde sme prestupovali smerom do Nitry pred pár mesiacmi. Kým sme sa dostali do Zvolena, prestupovali sme ešte v Zbehoch a Šuranoch a o dve hodiny neskôr ako bolo v pláne sme sa dostali do Zvolena. Ešte v Nitre sme sa pohrávali s myšlienkou, že tam ostaneme a pôjdeme sa prejsť na Zobor alebo na Drážovský kostolík, no stále by som mala pocit, že sme nevideli niečo nové. A strašne som chcela dokončiť plán, ktorý sme mali.

Zvolenský zámok

Hneď ako sme vystúpili bol vidieť Zvolenský zámok, ktorý ma na prvý pohľad očaril a pekne sa vynímal, no z blízka mu na kráse uberala opadaná omietka a dojem, že je neudržiavaný. Nikde som nenašla informácie, či je sprístupnený aj vnútrajšok, očividne nie, ale nachádza sa tam Slovenská národná galéria. Zámok je teda najbohatšou obrazárňou na Slovensku, kde nájdete aj expozíciu venovanú Majstrovi Pavlovi z Levoče. Za bránou to už vyzeralo lepšie, dalo sa dostať aj na nádvorie, avšak práve v momente ako sme sa tam chceli pozrieť, vyšla nevesta so ženíchom a tak sme im nechali priestor a pobrali sa ďalej.

V parku cez cestu v blízkosti zámku sa nachádza replika vyššie spomínaného pancierového vlaku Hurban, ktorý sa používal v boji počas Slovenského národného povstania. Okrem týchto pamiatok ma zaujali ešte kostoly, ktoré boli vidieť od zámku najlepšie a to gotický Kostol sv. Alžbety a evanjelický kostol vo Zvolene.

Zvolenský zámok

Pancierový vlak Hurban

Počasie sme pozerali a vedeli sme, že hlásia teplo a slnečno, no 28 °C sme nečakali a keby viem, oblečiem sa možno inak, alebo sa lepšie pripravíme. A tak isto sme nevedeli, aká cesta bude hore na Pustý hrad a ktorú nájdeme. Viedla hore asfaltová cesta ale aj lesná a my sme samozrejme v rifliach išli tou (asi aj) strmšou variantou. Je jasné, že sme boli hneď spotený, ťažšie sa nám išlo a keď sme konečne vyšli na Dolný hrad, stále som si opakovala, ako sme my mohli vyjsť Ďumbier. Od Zvolenského zámku trvala cesta na Dolný hrad približne hodinu po modrej turistickej značke a náučnom chodníku.

Veža na Dolnom hrade

Čakal nás ešte posledný kopec k vrcholu, ktorý sa zdal byť dlhší než by mal a naozaj sme v tom teple už nevládali, no keď už sme sa dostali konečne hore, všetko sa to vyplatilo, pretože tam bolo naozaj krásne. Výhľad na okolité kopce, sútok Hrona a Slatiny, a krásne počasie, ktoré nám prialo, bol jednoducho zážitok a som rada, že sme sa sem dostali. Ani som si to zo začiatku neuvedomovala, ale bol to opäť jeden z hradov/zrúcanín, ktoré som tento rok chcela navštíviť hoci som jeho fotky na internete nevyhľadávala a tak som moc nevedela, do čoho ideme a čo uvidíme.

Hrad má celkovú rozlohu 7,6 hektára, čím je jeden z najväčších hradov na Slovensku. Predbehol tak aj Spišský hrad a je aj jedným z najväčších na svete vystavaných na vrchoch. Na každej stránke to bolo písané však inak, väčšinou počítali len z rozlohou Horného hradu 4,7 ha, no keď som vzala do úvahy celkovú rozlohu 76 000 m2, podľa rebríčka desiatich najväčších hradov na svete zo stránky jet.sk (článok tu), by tak mal byť tretí. Rovnaké poradie som našla aj na iných stránkach, no nebrali do úvahy jeho celkovú rozlohu. Ak by sme počítali teda len s rozlohou 4,7 ha, je piaty najväčší na Slovensku – a stále väčší ako Spišský.

Pohľad na vežu komitátneho hradu

 

Okrem krásneho výhľadu, baranidla, katapultu či stredovekého dela, ktoré robia Pustý hrad ešte viac zaujímavým, je z ruín poznať vežu a vstupnú bránu na Dolnom hrade, vežu komitátneho hradu, vežu 2., baštu, hlavnú vstupnú bránu, časť paláca, cisternu a areál tzv. Dončovho hradu na Hornom hrade.

 

baranidlo

Dončova časť hradu

Terasy na tzv. Dončovom hrade

Pokochali sme sa ešte posledný krát výhľadom, užili si pokoj a ticho tam hore a pobrali sa pred šiestou naspäť na železničnú stanicu, aby nám neušiel vlak. Hneď ako sme zišli na Dolný hrad nás prekvapilo hrmenie a dážď na neďalekom kopci, ktorý vytvoril krásnu dúhu. Celý deň bolo pekne a až príliš teplo, tak nás nezaskočil len ten dážď ale aj obrovský lejak a čierňava, ktorá bola za Zvolenom. Rýchlo sme sa ponáhľali dolu, aby nás to náhodou nezastihlo a stihli sa skryť na vlakovej stanici. Dolu sme boli za 15 minúť a aj keď čierňava bola bližšie a väčšia, teplo bolo stále také isté, fúkal príjemný vetrík a nespustila sa ani kvapka.

Nemali sme našťastie žiadnu nepríjemnú skúsenosť, nič čo by nám výlet skazilo a dalo by sa povedať, že nám koniec koncov všetko vyšlo. Celý deň sme si užili, pospali vo vlaku, chytili si dobré miesta vo vlaku a okrem bolesti celého tela, nachodených vyše 20 000 krokov a miernej svalovici bolo všetko úžasné. Celý výlet nás stál každého možno 3 eurá, aj to preto, že sme si nezobrali dostatok rožkov a paštéty z domu.

 

 

 Boli ste už na Pustom hrade? Ako ste strávili predĺžený víkend vy? 🙂 

 

FACEBOOK / INSTAGRAM / BLOGLOVIN / TRENDBOOK